Ako si vypestovať živý plot

Ohraničenie pozemku je v našich končinách bežná záležitosť. Okolo domov a dvorov si môžeme všimnúť najrôznejšie druhy plotov od klasického pletiva až po zvárané plotové panely.

Živé ploty sú zriedkavejšie, ale o to originálnejšie. Pri správnej starostlivosti si dopestujete nepriehľadný, ale za to vzdušný živý plot, ktorý vás bude tešiť po celý rok.

Správny výber dreviny

Cesta za krásnym živým plotom začína výberom vhodnej dreviny. Chcete stálozelený, kvitnúci, jedlý živý plot alebo kombináciu? Na tieto otázky si odpovedzte ešte pred cestou do záhradníctva.

Stálozelené rastliny sú zárukou dobre vyzerajúceho živého plota po celý rok. Medzi najčastejšie používané patrí vavrínovec, krušpán, vtáčí zob (Ligustrum vulgare´Atrovirens´), hlohyňa, mahónia.

Stále zelený ihličnatý plot vytvoríte zo smreku, borievky a tisu.

Kvitnúci živý plot môžete vytvoriť z jedného druhu alebo kombinácie rastlín. Medzi najkrajšie kvitnúce kry patrí orgován, zlatý dážď, pajazmín, tamariška, tavoľa, kalina, hortenzia a škumpa.

Ak chcete vytvoriť dynamický živý plot, ktorý mení spolu s ročným obdobím, zvoľte si kombináciu stálozelených, opadavých a kvitnúcich drevín.

Na jar začína kvitnúť napríklad orgován alebo zlatý dážď. Počas leta kvitnú hortenzie a na jeseň sa opadavé kry sfarbia do žltých a červených farieb.

Ak chcete využiť živý oplotenie na maximum, zasaďte si jedlý živý plot. Vytvoríte ho z kríkov ríbezle, muchovníka, jarabiny, bazy, rakytníka alebo hložiny.

Kry s jedlými plodmi môžete vysadiť ako samostaný pás živého plota alebo ich použiť na výsadbu kombinovaného živého plota.

Výsadba a starostlivosť

Dreviny sa vysádzajú skoro na jar alebo neskoro na jeseň. Veľkosť rozostupov medzi krami záleží od výslednej výšky plotu, ktorú chcete dosiahnuť.

Pri výške plotu do troch metrov je rozostup medzi krami 0,7 až 1 meter. Kry v stredne vysokom plote sú od seba vzdialené približne pol metra a nízky živý plot má kry v rozostupe 0,3 až 0,5 metra.

Ak vysádzame živý plot za pletivo klasického plotu, mali by byť rastliny od pletiva vzdialené 0,5 až 0,8 metra v závislosti od druhu a výslednej veľkosti.

Pri výsadbe do ílovitej pôdy je nutné urobiť drenáž. Drenáž vytvoríme jednoducho pomocou kameňa alebo štrku, ktorý nasypeme na dno jamy. Kamene pomôžu lepšiemu odtekaniu prebytočnej vody. Inak by mohli korene hniť.

Ak sadíme do pieskovitej pôdy, drenáž robiť nemusíme. Do jamy však nasypeme výživný záhradný substrát.

Živý plot vyžaduje starostlivosť rovnako ako trávnik. Okrem zastrihávania do požadovaného tvaru a výšky, drevinám prospeje občasný presvetľovací rez. Pravidelnú závlahu je vhodné doplniť hnojení.

Stálozelené rastliny potrebujú starostlivosť celý rok, keďže na rozdiel od opadavých rastlín, v zime neoddychujú. Počas teplej a suchej zimy ich pravidelne zalievame a prihnojujeme.